Ako začať s cvičením jogy

Každý z nás je iný, jedinečná individualita a každého k joge privedie niečo iné. U niekoho je to zdravotný problém, niekoho k joge privedie čistá zvedavosť a iného domnienka, že na joge sa iba medituje a relaxuje. Každý má inú motiváciu.

Nech už nás k joge privedie akýkoľvek dôvod, je dôležité si uvedomiť vlastné ciele, zodpovedne pristúpiť k uvedomeniu si toho, čo by sme chceli praktizovaním jogy zmeniť a aké sú naše možnosti. Veľmi prospešné je, zamyslieť sa nad našim egom. Naše ego môže byť dobré, aj zlé. V joge, ako aj v bežnom živote, by sme mali načúvať skôr tomu dobrému egu, čiže tvorivej hybnej sile, nie deštrukčnej a negativistickej, ktorej nahráva práve to zlé ego. Inými slovami, do cvičenia jogy je dôležité vkročiť s určitým rešpektom voči samému sebe, ostatným a zároveň so zdravým úsudkom a s radosťou.

Rešpekt voči sebe samému je chápaný tak, že mali by sme seba vnímať ako jedinečnú osobnosť, pre ktorú platia jedinečné zákonitosti, a teda v joge jej vyhovuje niečo, čo inému možno nie a opačne. Preto je dobré, keď sa na cvičení sa neporovnávame s nikým navôkol, vrátane inštruktora jogy. Priestor, ktorý nás z tohto pohľadu zaujíma, je iba ten, čo sa nachádza na našej jogovej podložke. Taktiež považujem učenie sa jogy z internetu nie vždy ako veľmi prospešné, pretože jogový “laik” môže na seba nabrať viac zlozvykov ako prospešných návykov. Týmto spôsobom sa môžete snažiť vizuálne napodobniť pozície z videí, ktoré predvádza 50 kilová útla žienka s extrémnou ohybnosťou, s tým, že vaše telo môže byť extrémne stuhnuté, s inými proporciami a prípadne so zdravotnými ťažkosťami, jednoducho iné. Takáto kombinácia nemusí dopadnúť najšťastnejšie a navyše inštruktorka z videa ani nemusí prezentovať cviky správne. 

Ak už sa nám podarilo stotožniť sa sami so sebou, je potrebné si aj uvedomiť, čo by sme radi dosiahli cvičením jogy, teda náš cieľ. Pretože to, že zistíme, že nie sme dostatočne ohybní, že nie sme dostatočne štíhli na niektoré pozície a podobne, nemá znamenať, že mienime ostať na tejto úrovni a neposúvať sa ďalej. Pre ďalší posun vpred bude potrebné posúvať svoje hranice a vystúpiť zo zóny pohodlia. Čiže svoje danosti už poznáme, vieme aj to, kam sa chceme dostať. Je často veľmi ťažké odhadnúť intenzitu tohto snaženia. 

Myslím, že najlepšou cestou je cvičiť uvedomelo. Toto slovo by som chcela vysoko vyzdvihnúť, znie jednoducho, ale skrýva v sebe veľa. Uvedomelosť sa dá praktizovať v mnohých aspektoch jogy. Začíname ňou už pri samotnom úvode hodiny, kedy sa snažíme uvoľniť, zrelaxovať a to najmä dýchaním. Veľa ľudí dýcha povrchne a ani nevie, že dýcha. Preto býva na začiatku jogovej praxe najťažšie udržať rytmus dychu. Často krát cvičiaci zabudnú doslova dýchať, pretože im v hlave zo začiatku behá množstvo nových myšlienok o všeličom možnom, a možno aj nemožnom.

Tie by sme nemali brať ako niečo, čo sa snažíme po inštruktorovi napodobniť, cvičiť ich do nekonečna, desať lekcií po sebe a zakaždým sa začudovať, či sme už toto niekedy cvičili. Je naozaj prospešné, ak si uvedomujeme, čo robíme. Keď si toto začneme uvedomovať, začneme rozmýšľať, prečo to asi robíme a takto sa nám vynorí množstvo ďalších otázok. Čo je naozaj úžasné. Pretože aj toto nás posúva ďalej. Práve kvôli tomu by sa cvičiaci nemali veľmi upínať na to, čo inštruktor robí, ale na to, čo hovorí. Okrem uvedomelosti, sa podporí aj obrazotvornosť. Od pozícií sme sa teda dostali k vedomiu, vnímaniu okolia. Postupne sa nám tieto prepojenia presunú z jogovej podložky do bežného života. 

Jogu by sme mali cvičiť najmä a jedine kvôli sebe. Nie kvôli tomu, že to je práve moderné, a preto, že tam chodia naše kamarátky, aj keď chvalabohu existujú takéto kamarátky, ktoré nás k joge dotiahli, aj keď motivácia na začiatku možno nemala ani nejaký hlbší zmysel. Ten zmysel aj tak nepríde hneď (niekedy ani tým, čo pôsobia zo všetkých na prvý pohľad najuvedomelejšie). Jogu by sme mali vnímať ako voľbu. Môžeme si ňou polepšiť ale aj uškodiť. Určite si ňou však iba pomôžeme, ak ju budeme vnímať s radosťou, ako niečo, čo robíme pre seba a nie ako nástroj súťaživosti a vyvyšovania sa nad ostatnými, prípadne ďalší extrém, podceňovania sa a stagnovania na jednom mieste.

Verím, že tento malý príspevok splnil aspoň svoj prvoplánový účel a že viedol k zamysleniu sa nad svojou motiváciou, prečo chcete cvičiť jogu, a verím, že, či už so mnou, alebo s niekým iným, prekročíme svoju zónu pohodlia, uvedomelo:)

"Dokonca aj keď ste na správnej ceste, nedostanete sa nikde pokiaľ si len sadnete" Will Rogers 

Článok si môžete pozrieť aj na KAMzaKRASOU.sk, kde publikujem svoje články