Všetko potrebné k cvičeniu jogy

predošlom článku som vám písala, ako je najlepšie začať s cvičením jogy. Zamerala som sa najmä na vnútornú stránku cvičenia jogymotiváciu vnímanie samého seba. Po dopísaní článku som si uvedomila, že by bolo fajn, doplniť ho o tie vonkajšie aspekty cvičenia, od stravy až po podložku.

Začala by som tým, kedy by sme cvičiť rozhodne nemali.

Ide najmä o obdobie počas choroby, kvôli sebe ale aj ostatným (ak ide o prenosné choroby), pretože cvičenie si neužijeme, náš organizmus je oslabený. Už len dýchanie počas nádchy býva často krát veľmi obtiažne a o to viac, keď sme dole hlavou, napríklad v pozícii dolepozerajúceho psa/adho mukha svanasana /strechy/. Ak ide o dlhodobejšie, špecifické ochorenia, je lepšie konzultovať svoje potiaže s lekárom. Inštruktor sa môže vedieť zorientovať v problematike, aspoň z pohľadu vhodnosti cvikov, ale predsa len, lekár je lekár a pozná celú vašu genézu a preto nie je vhodné zovšeobecňovať zdravotné problémy. 

Špecifickou oblasťou býva ženský cyklus. Na praktizovanie jogy počas tohto obdobia majú inštruktori jogy a aj lekári, rôzne názory. Niektorí tvrdia, že cvičenie počas menštruácie nie je vhodné, pretože ženské telo je vtedy zaťažené už tak či tak a tak prečo ho zaťažovať ešte viac. Iní sú názoru, že pokiaľ sa žena cíti dobre, prípadne jej to pomáha pri bolestiach, tak prečo necvičiť? Preto, aj tu je dôležité vnímať svoje telo a to, čo mu robí dobre a urobiť si svoj názor. Špecifickou oblasťou pri praktizovaní jogy sú obrátené pozície, kedy je telo a teda aj panva obrátená, napríklad v pozícii stojky/sirsasana alebo sviečky/salamba sarvangasana. Aj tu sa názory rôznia, niektorí dávajú na svoj osobný pocit, iní varujú pred možným vznikom zdravotných ťažkostí, ktoré vraj vznikajú z “opačného” smerovania krvi v týchto obrátených polohách. Ten, kto necvičí vôbec počas svojich dní, má o dilemu menej, čo sa týka obrátených pozícií. 

Mária Bothová

Stravovanie a cvičenie jogy

Ako aj sami časom zistíte, aj strava má veľký význam pre naše cvičenie. Vo väčšine prípadov, najmä ťažké jedlá tesne pred jogou sťažujú, prípadne znemožňujú cvičenie. Asi ako pri každom inom pohybe, aktivite. Ideálne je pred tým nejesť, a keď, tak skôr niečo ľahké približne hodinku pred. Čo sa týka tekutín, počas cvičenia býva pre cvičiacich často náročné si od tohto odvyknúť, pretože majú často krát zafixovanú kombináciu „cvičenie a voda“. V mnohých jogových systémoch sa odôvodňuje nepitie tekutín počas jogy tým, že počas jej praktizovania sa snažíme si v tele vytvoriť určitý, nazvime to, “oheň”, ktorý nám pomáha naštartovať všetky orgány a metabolické procesy a pitím vody, najmä studenej, si tento oheň “zahasíme”, čo nie je náš cieľ. Je to naozaj iba o zvyku.

Samozrejme, toto sa nevzťahuje na pocity nevoľnosti a iné špecifické potiaže, prípadne tehotné počas svojich cvičení. Opäť je potrebné si uvedomiť, či už naozaj tú hodinku nedokážeme bez vody vydržať alebo je to iba zvyk, ktorý nám ostal z čias návštev posilňovne, či iného športu. Pitie vody je naozaj každého osobná vec, týmto príspevkom sa snažím iba viac nazrieť do tejto problematiky, určite by som nikomu nezasahovala do jeho preferencií. 

Cvičiť jogu v teplom či chladnom prostredí?

Obdobne by som vysvetlila aj pocit tepla v miestnosti a “vydýchaného vzduchu”. Opäť je to naozaj iba o zvyku. Joga by sa mala cvičiť v teple a keď aj nie je miestnosť najteplejšia, nemali by sme si ten náš “oheň” hasiť otvorenými oknami, prievanom. Mnoho ľudí si myslí, že ak je na prvý pocit vydýchaný vzduch v miestnosti, že sa udusia. Nikdy sa však nemôže stať, že za tú hodinu sa všetko vydýcha. Opäť je to iba o pocite a našich vnútorných nastaveniach. Tak ako pri vode, aj tu platia výnimky. Toto vnímanie samozrejme nepríde hneď s prvou hodinou, postupne si človek pri joge troška možno pomení svoje vnímanie seba a okolia vo viacerých smeroch, a teda aj ohľadne vnímania vonkajších faktorov. 

Celý článok si môžete pozrieť na stránke, kde publikujem svoje články.

  


Spať na Články