Hypermobilita a joga

V jednom zo svojich článkov som vám priblížila problematiku rôznych obmedzení pri cvičení jogy a spôsoby, ako si v týchto prípadoch cviky prispôsobiť. Popisovala som problémy najmä pri stuhnutom svalstve a menej ohybnej chrbtici.

Dnes by som sa venovala ďalšej skupinke cvičiacich, a to s problémom hypermobility. Pod pojmom hypermobilita kĺbov sa rozumie zväčšený rozsah kĺbovej pohyblivosti nad bežnú fyziologickú normu. Na hodinách sa často stretávam s ľuďmi, ktorí trpia najmä hypermobilitou v kolenách a lakťoch. Často krát práve oni dokážu urobiť niektoré pozície „esteticky“ krajšie a ostatní možno v duchu obdivujú, s akou ľahkosťou sa dostali do tej či onej pozície, dokonca niekedy sa za to obdivuje, v tomto prípade sa dá povedať, aj samotný „postihnutý“ .  

Na obrázku si môžete pozrieť pár ukážok, ako sa vedia ohýbať končatiny pri hypermobilite v rôznych častiach tela. Často krát vidno mierne odchýlky už v bežnom držaní tela, napríklad v pozícii hory/ Tadasana.

Stretávam sa s približne troma modelovými situáciami. Prvá je,že dotyčný povrchne skonštatuje, že veď už sa ani nemá kam ďalej posunúť, keďže všetko zvládne ľavou zadnou a prestane chodiť na jogu, alebo začne navštevovať iné jogy, kde napríklad inštruktori nedbajú na tieto zdravotné záležitosti a tak sa ďalej môže rozvíjať jeho hypermobilita.

Druhý model. Dotyčný síce naďalej konštatuje, že sa nemá kam ďalej posunúť, ale jeho motivácia exhibovať na hodinách jogy a zvyšovania si svojho ega, je silnejšia, ako prestať chodiť na hodiny jogy. Tieto typy bývajú pre ostatných bežných „smrteľníkov“ ako červené súkno pre býka.

A ten tretí model. Cvičiaci berie do úvahy svoju osobitosť a prispôsobí svoje cvičenie svojej hypermobilite. Často krát sa však dá predísť prvému a druhému modelu tak, že inštruktor si individuálne prekonzultuje s cvičiacimi tieto zdravotné obmedzenia a potom je už iba na cvičiacom, či ich bude dodržiavať alebo nie. V tom druhom prípade..“kto chce kam, pomôžme mu tam“.

Tak, ako sa môžu ľudia, ktorí sú stuhnutí a neohybní, posúvať ďalej krôčik po krôčiku, tak aj ľudia s hypermobilitou sa môžu posúvať ďalej svojim spôsobom.

Často krát však platí, že tým, ktorým bolo niečoho dopriané viac, niekde im bolo aj ubrané (neplatí to samozrejme vždy). Ja mám skúsenosť s tým, že tí, ktorí ovplývajú extrémnou ohybnosťou, majú pomenej sily a majú slabší svalový skelet. Preto sa do pozícií vedia síce esteticky "poskladať", ale dostane ich tam viacmenej ich ohybnosť, ale funkčne sa tam nevedia udržať svojou silou. Čím ešte viac podporujú to, čo by nemali, a to je ich flexibilita.

Cvičenia na spevnenie rúk si môžete prečítať tu a tu.

Každý by teda mal upustiť od svojho extrému, teda vyjsť zo svojej zóny pohodlia a rozvíjať aj tie aspekty cvičenia, ktoré sú pre nich menej príjemné. Myslím si, že v tomto je joga čarovná, pretože každý s vlastnými špecifikami, si v nej nájde niečo, čo ho posúva ďalej. Pár myšlienok o tom, ako si uvedomiť samého seba počas cvičenia jogy si môžete prečítať v mojom článku. 

Prvý krát si toto obmedzenie všimnete v predklonových pozíciách v rámci úvodných pozdravov slnku. Bežne majú ľudia pri ohnutí kolena vpred 0 stupňov, hypermobilní cvičiaci presahujú tento rozsah. Horšie však je, že často krát je to je skrytý problém, ktorí necítia, pretože ohybnosť kolien neprináša bolesť hneď ale po rokoch a často krát vlastne ani netušia, že ich majú hypermobilné. Preto by kolená mali byť jemne uvoľnené, t.j. mierne prikrčené a svalstvo v podkolennej jame by nemalo byť extrémne napnuté. Inštruktor by mal vedieť upozorniť na toto obmedzenie. 

Celý článok si môžete pozrieť na stránke, kde publikujem svoje články.

Zdroj foto: http://www.crossfitinvictus.com/wp-content/uploads/2013/12/HyperMobility.gif